Ľalie - VIII.

Išiel som cez les. Nejaká veverička mi zhodila na hlavu šušku. Nahnevane som zdvihol hlavu.

„Môžu tu byť trolovia?“ spýtala sa ma nervózne Lilly. Mali sme desať a išli tmavým lesom aby som jej ukázal nejakého stromostrážcu.
„Možno,“ kývol som plecami.
Zakukala kukučka a Lillien postrašene poskočila.
„Ale so mnou si v bezpečí,“ váhavo som ju chytil za ruku.
Slabo sa usmiala.
„Dal by som za teba aj život,“ šepol som.
Prekvapene si ma premerala.

Trolovia tam nežili. Bol to obyčajný lesík. Ale už vtedy by som sa za ňu obetoval, keby prežila aspoň o chvíľu dlhšie. Miloval som ju.